
Pamätáte si ešte na slávne francúzske „bratstvo, rovnosť, sloboda“? Alebo rovnako známe „učiť sa, učiť sa, učiť sa“? Alebo „sex, drogy a rock’n’roll“? Všetky tieto heslá majú dve veci spoločné: ovplyvnili celé generácie a sú to trojčlenky.
číslo tri sa v ľudskej tradícii vyskytuje veľmi často. V náboženstve máme otca, syna a ducha svätého. V rozprávkach žili tri sestry, králi mávali troch synov či tri dcéry. Drak mal tri hlavy, k šťastiu viedli tri cesty, hrdina dostal tri platné pokusy. Ľudstvo odjakživa magicky pri?ahovala trojka. Dnes sú trojčlenné vymenovania dôležitou súčasťou marketingu i prezentácií.
Prečo je trojka „magické“ číslo? Pretože štyri je priveľa na zapamätanie a dvojka znie ako „buď-alebo“ - a to zas znie ako nátlak. Okrem toho, ak poviete „chlieb a maslo“, zniete všedne, bežne, nezaujímavo. Ale ak poviete „chlieb, maslo a med“, zniete odrazu dramaticky. To robí prirodzený rytmus jazyka, akoby vaša veta náhle dostala skrytý význam...
U trojčlenky je dôležité i poradie, v ktorom veci vymenúvame. Vezmime si napríklad „bratstvo, rovnosť, sloboda“. Bratstvo vedie k rovnosti ľudí a rovnosť ľudí vedie k slobode. Najdôležitejšia vec je tá posledná. (To, čo poslucháč počuje ako posledné, zostáva najdlhšie v jeho pamäti.) Takto zabudujete do svojej trojčlenky napätie, ktoré vrcholí posledným, tretím vyjadrením - a poskytne vám oveľa vyšší emocionálny a rečnícky náboj.