
Bežná prax - väčšie podniky kupujú menšie podniky. Hovorí sa tomu akvizícia. Firma preberie inú firmu a včlení ju do svojej organizačnej štruktúry. Firemná značka kúpenej firmy v niektorých prípadoch zaniká, inokedy sa stáva "podznačkou" novej materskej spoločnosti. V každom prípade však dochádza k jednému - z dvoch samostatných firiem vyrastá nový podnik so všetkými kladmi a zápormi tohto procesu.
Akvizície znamenajú principiálne tvorbu novej hodnoty podniku. Nemožno síce s úplnou určitosťou povedať, že akvizície vždy zvýšia hodnotu podniku; sú známe aj prípady, keď bezprostredne po akvizícii cena akcií materskej firmy na trhu klesla. Ba dokonca sú známe aj prípady, keď podnik po čase musel prikúpenú firmu predať, pretože ju nedokázal integrovať do svojej podnikovej kultúry. (Ako príklad môže poslúžiť neúspešný "sobáš" Grundigu s Philipsom.)
Existujú rôzne typy akvizícií. Haspeslagh a Jemison rozlišujú štyri:
Najväčšou ťažkosťou bezosporu je zvládnutie kultúrnych rozdielov (tzv. acculturation). Ide o podnikovú kultúru, čiže hodnoty a ciele, ktoré oba podniky vyznávajú. Tieto treba zosúladiť. Pritom často nejde o jednoduché prispôsobenie jednej podnikovej kultúry druhej, ale o vzájomné ovplyvňovanie oboch kultúr, ktoré si vynúti významné zmeny v postojoch oboch skupín pracovníkov. T.W. Berry definuje štyri základné formy: separáciu, integráciu, asimiláciu a ako najhoršiu formu dekulturáciu, čiže úpadok kultúry. Osadenstvo firmy celkom stratí vieru v hodnotu vlastného podniku a nie je ani ochotné prebrať kultúru toho druhého podniku. To si potom vyžaduje strategické zásahy zo strany nového manažmentu. Sadnúť si s novonadobudnutými zamestnancami a okamžite ich informovať o dôsledkoch, aké bude mať akvizícia. Musia mať dostatok informácií o novom podniku, strategických plánoch alebo nevyhnutných zmenách. čokoľvek však nový "pán" povie, prijímajú zamestnanci starej firmy s nedôverou. Tú možno odstrániť len vtedy, pokiaľ za slovami nasledujú aj konkrétne opatrenia: investície, racionalizácia, akčné programy. Symbolická hodnota takýchto opatrení je omnoho vyššia ako hodnota plamenných prejavov zo strany manažmentu. A nová stratégia by sa mala formulovať už pri účasti zamestnancov a manažmentu starej firmy. Len tým, že aj oni sa zapoja do formulovania budúcnosti, budú schopní túto budúcnosť aj vnútorne a s minimálnymi škodami akceptovať.
Ako zladiť podnikové kultúry
Manažér 1 (1996)