Ľudské zdroje
Mobbing: Psychoteror na pracovisku
Keď sa niektorí vaši pracovníci zgrupujú proti niekomu tretiemu a snažia sa mu ponižovaním, osočovaním, klebetami alebo izoláciou znepríjemniť život, ba dokonca ho vyštvať z pracoviska - nuž, máte problém zvaný mobbing...
V posledných rokoch sa pracovné prostredie prudko mení. Znižujú sa počty zamestnancov, nastupuje globalizácia a strety rôznych kultúr, pritvrdzuje sa konkurenčný boj, ženy sa dostávajú do čela mužských tímov. Všetky tieto trendy vedú k negatívnym taktikám boja o prežitie, ktoré sa označujú ako psychoteror na pracovisku. Patria sem utláčanie, mobbing, zasadnúť si na niekoho, fyzické násilie i sexuálne obťažovanie (tzv. harašenie[1]).
čo je mobbing?
Mobbing (šikana) sú opakované verbálne, fyzické alebo psychické nátlaky a útoky zamerané proti niektorému jednotlivcovi. Ich podstatou je vôľa ublížiť, ponížiť, zničiť. Preto sa mobujúce útoky sústreďujú na zničenie dobrej povesti danej osoby (väčšinou poza chrbát), sabotovanie jej práce či znepríjemnenie pracovných podmienok do tej miery, aby sabotovaný nedokázal odviesť dobrú robotu. Všetko toto sa deje psychickou terorizáciou.
Pri mobbingu sa teda stretávame so štyrmi aktérmi: je tu mobér, jednotlivec alebo skupina zapríčiňujúca psychický teror, je tu obeť teroru, sú tu pozorovatelia, ktorí mobbing vidia, ale doňho nezasahujú a tým ho vlastne podporujú, a je tu manažér, od ktorého sa očakáva, že situáciu nejako dostane pod kontrolu.
To je najväčší omyl zo všetkých. Manažér sám zo svojej pozície nevie dosiahnuť veľa - na mobbingu sa totiž podieľajú pracovné vzťahy, podniková kultúra i osobnostné vlastnosti zúčastnených.
Je to mobbing?
Tu je niekoľko typických situácií, keď môže ísť o mobbing:
- Vojdete do miestnosti. Vaši kolegovia okamžite zmĺknu. Vyhýbajú sa očnému aj fyzickému kontaktu. Tvária sa, že vás nevidia.
- Zistíte, že niekto vás musí ohovárať. Vaši priatelia a známi sa začnú správať zvláštne. Nevyhľadávajú už vašu spoločnosť. Je pre nich nepríjemné, keď ich vidia vo vašej spoločnosti.
- Dokončili ste projekt a papiere ste si uložili do zásuvky. Na druhý deň ráno prídete - a zásuvka je prázdna. Nikto nič nevidel. Nikto vám nepomôže hľadať.
- Šéf vás odstaví od komunikácie. Nedostávate informácie. Vaše úlohy sú len smiešne úložky v porovnaní s inými. Každú maličkosť po vás šéf kontroluje. Premiestnia vás do miestnosti, kde k vám nikto nemá prístup.
Hlavným problémom mobbingu je, že každý jeho prejav izolovane pôsobí ako celkom normálna, dennodenná nezhoda. Len vy viete, že tieto nezhody sa dejú denne a že situácia trvá už dlho. Ak si začnete sťažovať, budú sa vám po chvíli ľudia vyhýbať, pretože nikomu sa nechce počúvať dookola tie isté náreky. Ako obeť mobbingu ste vo veľmi zlej situácii.
Prečo mobujeme?
Mobbing sa veľmi často vyvinie z osobného alebo pracovného konfliktu, ktorý sa neriešil alebo nevyriešil. Aj obyčajný pracovný konflikt totiž dokáže zasiahnuť do osobného vzťahu dvoch ľudí, pokiaľ majú pocit, že z neho vyšli s poškodenou cťou. To znamená, že každý z nás je za istých okolností mobbingu schopný. často však mobéri majú aj isté osobnostné črty - mnoho mobérov patrí do skupiny sociopatov, ľudí neuznávajúcich nič iné než svoje vlastné pravidlá a zákon silnejšieho (hlasnejšieho, s lepšími konexiami...). ďalšími potenciálnymi mobérmi sú tzv. kariéristi. Takíto ľudia sa snažia presadiť sa na úkor druhých a neodhodia sa ani od úderov pod pás (ktoré, ako sa bežne vie, bývajú najúčinnejšie od chrbta...)
Je zvláštne, ako málo závisí mobbing od osobnostných vlastností obete. Hocikto z nás sa môže stať obeťou mobbingu. Ide o situáciu, z ktorej sa mobbing vyvinie: o ľudskú nezhodu alebo vyvolanie snahy ovládnuť toho druhého. A existuje niekoľko „klasických“ situácií, ktoré prostredie provokujú k nepriateľstvu
- pracovník „vytŕča“: je príliš mladý, príliš ambiciózny, príliš úspešný, príliš pekný, príliš... (Vidíte ten vzorec? Je to pocit nedocenenosti až menejcennosti!)
- pracovník je „iný“, nechápeme ho, je inej rasy, iného pohlavia, iného vierovyznania, inej sexuálnej orientácie, správa sa podľa iných noriem, nebojí sa, nedokážeme predvídať jeho reakciu a pod. (Vzorec: všetko neznáme ma ohrozuje, musím to zo svojho prostredia odstrániť!)
- pracovník je príliš mäkký alebo príliš nízko postavený, rodená „obeť“ pre ľudí, ktorí si potrebujú dokazovať svoju nadradenosť (a je zvláštne, ako často si takíto ľudia trúfajú len na slabších, kým smerom k „mocnejším“ rýchlo ohnú chrbát... A vzorec? Agresia v najčistejšej forme.)
- pracovník sedí na mieste, ktoré si nárokujem ja (Vzorec: studený, vypočítavý kariérizmus bez štipky emócií. Táto forma mobbingu je najťažšie zvládnuteľná práve preto, že mobér nie je citovo zaangažovaný, teda nie je veľmi zraniteľný.)
Podnik, kde sa mobuje
Ale aj isté podnikové prostredie podporuje mobbing. Podnik je ako ľudská bytosť - správa sa podľa istých hodnôt. Tieto hodnoty môžu podporovať vznik mobbingu, alebo ho môžu potláčať. časté prostredia, kde sa mobbing objavuje, bývajú typicky hierarchické organizácie: armáda, polícia, štátny aparát, ale aj školy (v tomto prípade je totiž súčasťou oficiálnej hierarchie aj neoficiálna hierarchia, ktorá sa vytvára v triedach). Veľmi častý je mobbing v zdravotníctve: austrálske združenie zdravotných sestier tomuto problému venovalo aj zvláštnu internetovskú stránku.
Kto mobuje?
Muži aj ženy sa rovnakou mierou stávajú obeťami mobbingu. Mužov však mobujú prevažne muži, kým ženy mobujú tak muži, ako aj ženy. Každé pohlavie však mobuje inak.
Muži používajú:
- urážky, sprosté vtipy a nadávky
- fyzické ohrozovanie
- prideľovanie nezmyselných úloh
- zadávanie nesplniteľných termínov
- zadržiavaním informácií nechajú obeť, aby sa dostala do ťažkostí, a potom ju deklarujú za neschopnú.
Ženy častejšie používajú:
- ohováranie, nepravdivé chýry
- izolujú obeť od druhých
- použijú tretiu osobu ako mobéra
- poškodzujú predmety, na ktorých obeti záleží
- sústavne kritizujú prácu obete.
Manažér a mobbing
Mobbing obvykle prechádza cez päť hlavných fáz. V každej fáze má manažér menšiu a menšiu možnosť celý proces zvrátiť.
- Vznikne konflikt. Táto fáza niekedy býva veľmi krátka, pokiaľ prostredie hodnotami mobbing podporuje. Konflikt rýchlo eskaluje a nikto ho nerieši. Manažér by si mal dať pozor na prejavy mobbingu vo vlastnom tíme a otvorene o konfliktoch hovoriť. Ak zavedie kultúru spracovávania konfliktov, vyhne sa veľkým problémom v budúcnosti.
- Obeť je „ocajchovaná“. Mobér do nej večne zadiera. Rozširuje chýry. Obeť spočiatku nereaguje, čaká, že útoky pominú. Prostredie rýchlo pochopí, že je obeti lepšie ísť z cesty, aby si mobér nespomenul náhodou aj na nich. Obeť sa takto dostáva do izolácie. V tejto etape je ešte čas začať o probléme otvorene hovoriť. Manažér sa môže postaviť za obeť, ak vie uviesť niekoľko príkladov neželateľného mobbingu. V tejto fáze sa ešte stále dajú meniť pravidlá hry vyhlásením nových hodnôt. Dôležité je, aby manažér zasiahol a dal jasne najavo „takéto správanie nestrpím“.
- Vec sa stane verejnou. Obeť je izolovaná, hľadá pochopenie u iných a tým ich obťažuje. Pracovné výsledky obete sa v dôsledku sústavného teroru a stresu zhoršia. Niekto musí zasiahnuť - a ten niekto je manažér. Ak až dodnes nevedel, čo sa v jeho tíme deje, tak s najväčšou pravdepodobnosťou vôbec nezistí, že ide o mobbing. Skôr si bude myslieť, že ktosi neschopný mu donáša na kohosi, kto si poriadne robí svoju prácu. Pokúsi sa zasiahnuť potrestaním očividného „vinníka“ - obete mobbingu.
- Obeť stratí dôveryhodnosť. Obeť konečne začína reagovať a snaží sa situáciu riešiť. Teraz si už však môže len sťažovať - a náreky kolegovia ani šéf nemajú radi! Neuveria príbehu, ktorý im obeť rozpráva, a často ju vyhlásia za kverulanta. Takto obeť mobbingu dostáva prívlastok „problémová osoba“.
- Obete sa treba zbaviť. Manažér cíti, že má v tíme problém. Rieši ho po svojom - zbaví sa problémovej osoby. Mobér vyhral.
V posledných dvoch štádiách už manažér nemá prakticky žiadnu možnosť korigovať situáciu, pokiaľ sa nechce hrať na detektíva (a na to manažér obvykle nemá ani čas, ani chuť). Môže urobiť už len jediné - zavolať do tímu externého mediátora, najčastejšie psychológa, ktorý sa špecializuje na riešenie zanedbaných konfliktov.
Proti mobbingu
Ako som už spomínala, proti mobbingu treba bojovať na úrovni hodnôt a na úrovni príležitostí.
Na úrovni hodnôt musí bojovať predovšetkým podnik a manažér ako reprezentant podniku v tíme. Predovšetkým podnik musí stanoviť, čo všetko za mobbing považuje a aký postup má zachovať obeť, ktorá podozrieva, že ju niekto mobuje.
Manažér musí tieto hodnoty reprezentovať svojím riadiacim štýlom. To však súčasne znamená, že sa musí postarať o to, aby nevznikali príležitosti pre mobbing: rozhodovacie procesy musia byť transparentné, informácie musia byť prístupné všetkým, konflikty neslobodno nechať eskalovať do štádia, keď už treba externého mediátora, a neslobodno preferovať niektorých ľudí pred inými.
Prevzaté z modulu Mobbing, ktorý je súčasťou projektu Samoriadený osobný rozvoj manažéra (CD-ROM) v rámci európskeho projektu Leonardo da Vinci. Okrem identifikácie vzdelávacích potrieb obsahuje CD-ROM aj nasledovné vzdelávacie moduly: strategický manažment, kvalita procesov, manažment procesov, manažment zmeny, manažment výkonnosti, delegovanie úloh, projektový manažment, líderské zručnosti pre manažérov, medziľudské vzťahy, základy komunikácie, tvorba a rozvoj tímov, manažment konfliktov, učenie a rozvoj jednotlivcov, plánovanie kariéry, antistres, časový manažment, rovnaké príležitosti pre ženy a mužov, kultúrna rôznorodosť a sexuálne obťažovanie na pracovisku. (CD-ROM už v súčasnosti nie je v predaji.)
Zdroj: Helena Reháková, Manažér 20 (2001)