Kariéra

Imidž úspešného manažéra

Je dôležité, čo je vo vás. Ale na to, aby ste to mohli dať najavo, musíte najprv pozitívne upútať.

Dňa 2. mája 1996 sa uskutočnil v bratislavskom štúdiu S seminár s americkou poradkyňou Mary Spillaneovou, zakladateľkou známej medzinárodnej organizácie CMB Image Consultants a autorkou populárnych kníh Imidž muža a Imidž ženy, ktoré vyšli i u nás. Mary Spillaneová hovorila na tému osobný imidž.

Janka:

Ak by som mala bližšie predstaviť pani Mary, napísala by som asi toľko: veľmi šarmantná drobná dáma s tmavými krátkymi vlasmi, výraznými očami a neidentifikovateľným vekom.

Táto Američanka žijúca v Londýne dokázala v štúdiu S vytvoriť vynikajúcu atmosféru a stretnutie s ňou bolo naozaj zážitkom. Žiadna veľkolepá show, žiadna žiara reflektorov, žiaden veľký pracovný tím alebo pretechnizované pracovné pomôcky. Už samotný vstup do malého štúdia sľuboval svoje. Pani Mary sedela v kresle odetá v jednoduchých šatách, na ktorých sa perfektne vynímalo tyrkysové sako. Vyzeralo to tak, že je jednou z účastníčok, ktoré bažia po skvelom zážitku. Snáď sa chcela nenápadne zžiť s prichádzajúcimi a vychutnať úvodnú atmosféru, snáď si už vyhľadávala svoje “obete”, ktoré by jej mohli byť nápomocné pri praktických ukážkach.

Keď po úvode zo strany organizátorov dostala slovo, mnohých nás príjemne prekvapila neformálnosť a zvláštny, takmer kamarátsky spôsob komunikácie. Pani Mary nám teoreticky predstavila, čo je pre kariéru dôležité (vzdelanostná úroveň, komunikačné zručnosti a osobnostný imidž) a v celej svojej prednáške sa venovala bodu poslednému - imidžu.

Blanka:

Výzor, správanie a spôsob reči, vystupovanie na verejnosti a na pracovných stretnutiach sú rovnako dôležité ako prax a schopnosti. Mnohí z nás si prajú, aby boli hodnotení podľa pracovných úspechov a toho, čo dosiahli, a nie podľa tak povrchných faktorov ako je vzhľad. Spôsob, akým sa prezentujeme, však veľa prezradí o tom, ako si vážime sami seba a ako si vážime ostatných. Napovedá o našom zmysle pre profesionalitu, kvalitu a tvorivosť. Zlý imidž marí väčšinu zámerov. Neupravenosť, nesprávne oblečenie, sebapodceňujúce správanie, zlá kondícia a nedbalé vystupovanie vedú k osobnému úpadku. Celý dojem z vás dokážu pokaziť také drobnosti ako pokrčený oblek, špinavé či vyšľapané topánky alebo neoholená tvár. Oblek by vám mal dobre sedieť, mať správnu veľkosť, vhodný strih a farbu. (Páni, pozor na pridlhé rukávy a nohavice konfekčných oblekov!) Celé oblečenie treba zladiť farebne a kvalitou. Predstavte si, že máte dôležité obchodné stretnutie. Z nedostatku času alebo z nezáujmu sa neupravíte. Pritom viete, že ste strapatý, topánky sú zamazané od blata a nebodaj máte na košeli fliačik po výdatnom obede. Pri stretnutí budete viac času venovať maskovaniu fľaku ako obsahu komunikácie a budete vyzerať všelijako, len nie uvoľnene a sebaisto. Malý fľak na košeli rozhodne o vašom (ne)úspechu a odrazí sa na výsledku celého stretnutia. Nehodnotili by ste svojho partnera aj vy záporne, keby takto prišiel? Asi by ste si povedali, že jeho spoľahlivosť, serióznosť a kvalita práce sa rovná jeho výzoru. Takisto v perfektne ožehlenom obleku a vyleštených topánkach môžete zožať neúspech, pokiaľ sú nevhodne zladené. Také elegantné žlté sako s nažehlenými zelenými nohavicami a okorenené bielymi mokasínami dajú k.o. vkusu aj toho najotrlejšieho obchodného partnera...

Pokiaľ vie človek triezvo zvážiť, čo je vkusné, čo sa mu hodí - aké farby, strihy, vzory, doplnky a účes, má väčšiu šancu nielen v pracovnom, ale i v súkromnom živote. Na svojom imidži treba stále pracovať. Zistiť, v čom človek vyzerá a cíti sa dobre, aké má nedostatky a ako ich maskovať, čo zvýrazniť. Pokiaľ si neviete dať sami rady, požiadajte o pomoc priateľov alebo profesionálneho imidžového poradcu. T í vám povedia, ako vás vidia, prípadne vám poradia, ako by ste mohli pôsobiť ešte presvedčivejšie.

Janka:

Mnohí z nás iste netušili, čo znamená vyzerať “medzinárodne” a ako málo stačí, aby nás “vonku” neprijali. Celá prednáška okrem teoretickej časti bola poprepletaná ukážkami na diaprojektore a praktickou časťou, kde pani Mary “pozvŕtala” niekoľkých vybraných účastníkov. Tej cti sa ušlo aj nám, trom kolegom z ibisu. Pôvabnej kolegyni Blanke by bola pani Mary skrátila vlasy a zaodela by ju do menej “rajcovných” šiat, kolegovi Vladkovi by hnedý oblek a kravatu zamenila za tmavomodrý, ktorý by mu sekol k jeho prešedivelým vlasom a serióznemu výzoru, mne by bola skrátila sukňu a sako s dvojradovým zapínaním by zamenila za jednoradové - vzhľadom ku mojim kilám navyše. Popri tom používala farebné šatky, ktoré prikladala na odev dotyčných a tak sa priamo pred našimi zrakmi menil imidž ľudí z branže bankovníckej, podnikateľskej, novinárskej a vzdelávacej.

A čo radí pani Mary našim mužom a ženám? “Kravata vyjadruje vašu osobnosť, preto noste tú, ktorú si sami vyberiete. Ak má vaša pokožka, vlasy a oči silnú farbu, noste tmavé obleky, ak bledú, musíte si farby odevu svedomito vyberať, aby vás farby neprekričali. Ženská móda sa neustále mení a nohavicové kostýmy sú aktuálne aj dnes. Muži-podnikatelia, ak chcú byť úspešní medzinárodne, mali by sa vyhnúť obľúbenej purpurovej, zelenej a hnedej.”

Keďže správny imidž vychádza zvnútra, pani Mary radí: “Vysielajte o sebe signály!”. Aj napriek organizačným zmätkom v úvode a pomerne riedko zaplnenému hľadisku sme strávili veľmi príjemné popoludnie a máme z čoho čerpať do budúcna.

Podľa Blanky Sovičovej a Janky Machalovej, Manažér 1 (1996)